Lov
Neuveriteľné....
Ona to normálne vydržala celý týždeň. Stála tam v akomsi tieni a myslela si, že o nej neviem. Treba však uznať, že na niekoho tak mladého je až
extrémne trpezlivá ... a blbá.
Pousmial som sa, keď zhruba po troch hodinách, odkedy som jej pri tej lampe nechal zápalky, strčila tú červenovlasú hlavu do dverí Nových Atén.
Vrátnik, tak voláme Bernarda, ktorý dnu nepustí nikoho bez vstupenky. Videl som ho poradiť si s veľa vecami ... od pomýlených zásobovačov až po zásahovú jednotku s povolením na 'prehliadku'.
Proste Vrátnika netreba zbytočne srať, lebo sa budete zbierať z podlahy.
V nejakom inom meste.
A to budete mať šťastný deň.
Každopádne tá zrzaňa mu hneď vtisla pod nos zápalky a Bernard nerobil žiadne problémy. Chvíľu sa rozhliadala. V tom dlhom koženom kabáte vyzerala vyslovene smiešne ... ako atrakcia z nejakého zlého hororu. Napriek tomu by ste sa asi nesmiali. V očiach mala niečo, čo tam máva len lovec. Lovec, ktorý neloví prvý a ani posledný krát.
Obtiahnuté kožené nohavice nenechali jediné oko v bare sledovať dno pohára a okamžite sa stala stredom pozornosti.
"A ty si čo zablúdila ??" Ozval sa nejaký chlap, ktorý podľa zápachu a farby oblečenia, už nejakú tú zimu patril k inventáru Nových Atén.
Zrzaňa bez povšimnutia tejto narážky vykročila priamo ku mne a to som tam pred okamihom ešte nebol.
Vyložil som si nohy na stôl a zapálil svoju cigaretu prvou zápalkou z červeno modrej krabičky.
"Princezná ťa chce vidieť." Začala bez pozdravu.
"A ja chcem späť svoje zápalky."
Siahla do vrecka, ale neboli tam. Určite ju to prekvapilo, ale nedala na sebe nič poznať. Ako viem, že tam neboli ? To je jednoduché držal som ich v ruke ja. Milo sa usmiala a zhodila mi nohy zo stola. Má naozaj silu.
Dobre som si vybral.
"Keď ma teda princezná túži vidieť, pôjdem. " Vstal som od stola a k nedopitému pivu hodil pár mincí.
Víťazoslávny úsmev na jej tvári som si naozaj vychutnával.
"Nepovieš mi aspoň svoje meno ?"
Za túto drzosť som bol postrčený direktom medzi lopatky a hneď sa mi zrýchlil krok.
Keď som prišiel k Bernardovi, podal som mu ruku a vyšiel za dvere.
Otočil som sa, hodil jej zlatú mincu a s úsmevom na tvári sa vydal do noci.
Nemohla vedieť, že vstupenku potrebuje aj na opustenie Nových Atén.
Mladých treba skúšať a stále. Som zvedavý, ako jej to bude dlho trvať, kým sa dostane von.
Počkám ju pri lampe.
Času máme dosť...